ID-100399328

Všetci to poznáme – po aktívnom hľadaní a posielaní životopisov alebo po intenzívnom sondovaní medzi známymi sme sa dostali na pracovný pohovor. Lákavú príležitosť máme na dosah – už len ju využiť. A to aj plánujeme urobiť. Prídeme, absolvujeme všetky potrebné procedúry a odchádzame s pocitom dobre vykonanej práce. Až do momentu, keď si v pošte nájdeme zamietavý e-mail.

Takmer každý z nás má v pamäti vrytý „ten svoj” spackaný pracovný pohovor. Dodnes spomínam na svoj hviezdny výstup v jednej z medzinárodných konzultačných firiem. Najprv som si pomýlila deň osobného rozhovoru a na stanovený termín ma museli telefonicky privolať. Potom som sa hnala cez pol Bratislavy, aby som svoje meškanie dobehla. Následne som sa zablokovala vo výťahu, lebo som zabudla číslo poschodia, na ktorom mám vystúpiť.

Situáciu vyriešila až bezpečnostná služba, ktorá má eskortovala priamo do miestnosti, kde mal prebehnúť pohovor. Obsah pohovoru si už veľmi nepamätám, pamätám si ale, že napriek všetkým priťažujúcim skutočnostiam som stále mala pocit, že je všetko v poriadku a že bežím podľa plánu.

Ups, pohovor sa nepodaril

Hĺbku svojho zlyhania a predvedenej trápnosti som si naplno uvedomila až po prečítaní spätnej väzby, ktorá „nečakane“ prišla cca dve hodiny po pohovore. Dodnes ma oblieva studený pot, keď prechádzam okolo sídla tej spoločnosti. Čo si budeme hovoriť, nie je každý deň nedeľa.

Po prežití podobného zážitku sa bežnému smrteľníkovi naskytá otázka: Ako prijať zamietavú spätnú väzbu? Je vôbec nutné sa ňou zaoberať? Veď je subjektívna a málokedy podaná konštruktívne, ak vôbec.

Na čo sa zamerať pri spätnej väzbe

Keďže podanie zápornej spätnej väzby absolvujem pomerne často (väčšinou v roli potenciálneho zamestnávateľa), vidím a chápem jej negatívne dopady na našu psychiku. Nepríjemné pocity z neúspechu na pohovore na nás môžu zanechať stopy a ovplyvniť kvalitu nášho výkonu do budúcna. Existujú uchádzačky, ktoré si svoj neúspech berú k srdcu tak, že na každom následnom pohovore automaticky zlyhávajú. To sa ale deje aj uchádzačkám, ktoré si spätnú väzbu z pohovoru k srdcu neberú. Absolvujú nekonečný počet stretnutí vždy s rovnakým vyjadrením zo strany zamestnávateľa.
chlapec-sa-hra
Ešte sa vrátim k „môjmu“ pohovoru – napriek všeobecnej zamietavej spätnej väzbe som si dopriala čas a čo najobjektívnejšie som sa snažila svoj výkon spätne zhodnotiť. Sama pre seba. Bez dopytovania sa ďalších detailov od potenciálneho zamestnávateľa.

Buďme k sebe úprimné

Už po krátkom čase som prehodnotila kvalitu hneď niekoľkých mojich odpovedí. Postupne som prehodnotila aj vhodnosť správania, oblečenia a pocitu potreby „zachrániť situáciu” tým, že budem naskakovať do rozbehnutého vlaku. Nakoniec som dospela k  zásadnému záveru – dôvod, prečo som na pohovor nedorazila, bol jednoduchý – nezáležalo mi na jeho absolvovaní, a teda ani na potenciálnej práci natoľko, aby som sa na celú procedúru stopercentne sústredila.

A teda aj „tanečky” okolo slúžili skôr na záchranu tváre pred samou sebou ako na získanie zamestnania. Konzultantkou som sa teda nestala z vlastnej vôle. Nemôžem ale povedať, že by moja kariéra nabrala nesprávny smer, aj keď som si to celé týždne po nevydarenom pohovore myslela.

Hlavu hore, ide sa ďalej

Dodnes som rada, že napriek nepríjemným pocitom som sa dokázala k tejto situácii po čase vrátiť a donútila som sa zhodnotiť, čo som zo svojej strany zanedbala, nedotiahla a nesprávne vyhodnotila. Práve tento mentálny proces mi pomohol v určovaní ďalších životných priorít a tiež mi jednoznačne ukázal, že si nemám za životnú kariéru vyberať prácu, na ktorej mi príliš nezáleží.

V druhom kroku mi táto sebareflexia pomohla prestať si robiť ťažkú hlavu zo zlyhaní vo veciach, ktoré pre mňa nie sú zásadne dôležité. Zároveň mi tieto dva, na prvý pohľad protichodné, prístupy pripomenuli, ako sa mám správať v prípade, keď sa okolo mňa obtrie práca, na ktorej mi už záležať bude. Vtedy totiž nebude priestor na zlyhania, iba na príkladný šprint v cieľovej rovinke, o ktorý sa musím sama postarať.

 

V ústrety svetlým zajtrajškom

Čo je teda lepšie – zaoberať sa zamietavou spätnou väzbou alebo sa otriasť a ísť ďalej? Obe cesty sú správne, aj keď len ich vyvážená kombinácia dáva možnosť využiť nevydarený pohovor vo váš prospech a možno aj budúci úspech.

Asseco_Sol_1

 

Akúkoľvek spätnú väzbu dostaneme, nehádžme ju za hlavu. Dajme si čas, vráťme sa k nej a zhodnoťme ju podľa vlastného vedomia a svedomia. Iba tak si môžeme byť isté, že sme pre daný pohovor, aj keď neúspešný, urobili maximum. Dodatočnou analýzou spätnej väzby sa dopátrame k reálnej pointe – tej, ktorá nám na prvý pohľad mohla byť skrytá. Za získaním vysnenej  práce vo väčšine prípadov stojí pripravenosť, zodpovednosť a trochu šťastia. Naopak, za stratením možnosti získať perspektívne zamestnanie stojí naša vlastná nesústredenosť a ľahostajnosť. Neberme preto nepodarené pohovory na ľahkú váhu – záleží len a len od nás, či už ten ďalší bude iný.

Zdieľaj na sociálnych sieťach:Share on Facebook26Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn49
Ako čo najviac vyťažiť z nevydareného pracovného pohovoru

Ivana Wlachovská

Nábor zamestnancov v IT je mojou dlhodobou radosťou a starosťou zároveň. Deviaty rok každé ráno vstávam do práce a preberám sa studnicami profilov kandidátov z IT sféry. Analyzujem, hodnotím, pohovorujem a úspešným kandidátom oznamujem dobré správy o prijatí do zamestnania. Sledujem trendy, čítam blogy, zažívam celý IT boom na vlastnej koži a zároveň si držím nad tým nadhľad.

[fbcomments]