Untitled2

Nikdy som nemala záujem o deti. Keď kolegyne na materskej chodili do práce ukázať ich deti, ja som im z diaľky zakývala a pokračovala v tom, čo som robila.

Niekto mi povedal, že záujem o deti príde, keď mi začnú tikať biologické hodiny. Biologické hodiny som síce nikdy nepočula, ale aj tak som takmer celý rok 2017 vyzerala ako Kinder vajce – ja guľatá a prekvapenie vo vnútri.

Na práci v IT je dobré to, že fyzicky sa tam od námahy nepretrhnete. Napriek tomu som ako jediná tehotná (a jediná žena) v technickom tíme dostala parádny stôl, pri ktorom môžem stáť a stoličku, kde sa pri sedení dá stále hýbať. Tehotenstvo nie je choroba, a preto som pracovala rovnako ako predtým.

IMG_5765

Plán verzus realita

Odchod z práce som si naplánovala na začiatok deviateho mesiaca. Môj plán bol namiesto prechádzky na metro do práce ísť na prechádzku do parku. Potom by som si sadla s notebookom do kaviarne, kde niečo porobím. Odtiaľ pôjdem nakúpiť a domov navariť niečo dobré.

Môj plán mal iba jeden háčik. Ten háčik mal už viac ako tri kilá a spôsoboval výrazné bolesti pri chôdzi, sedení a neskôr aj ležaní. Raz som takmer nedošla domov z potravín, iné dni som cestu z postele na záchod považovala za vrchol svojej fyzickej aktivity. Opuchnuté nohy, kŕče a únavu po 15 hodinovom spánku som už spomenula?

Boli samozrejme aj lepšie dni, ale bolo ich málo. V takomto stave môj plán nevyšiel a ja som preležala skoro celý mesiac v posteli. Notebook som videla len občas a na veľmi krátku dobu. Vtedy som mala pocit, že je kopa vecí, ktoré som mohla urobiť, no nestihla som. Dokonca mi to bolo ľúto, že som nič nevládala robiť. Dnes sa na to pozerám už úplne inak a som veľmi rada, že som takýto mesiac na zresetovanie zažila.

“Horšie to už nebude”

Povedala som si veľa krát. Horšie to však bolo. Pôrod nie je sranda a pár dní až týždnov po ňom som rozmýšlala nad tým, prečo deti radšej nerastú na poli a či mi toto naozaj bolo treba.
Untitled

A vtedy to malo nastať. Z logicky zmýšľajúcej ženy, ktorá v práci riešila najzložitejsie integrácie a problémy, sa mala stať matka. Taká, ktorá zrazu považuje dieťa za stred svojho vesmíru, hodí všetko za hlavu a najlepšie vie, čo jej dieťa potrebuje. Taká, ktorá zabudne na všetko, čo som spomenula vyššie a zrazu bude žiť len pre deti.

U mňa sa zmenilo veľa, ale nie všetko. Nežijem len pre dieťa, ale žijem s dieťaťom. Rovnako ako žijem s manželom. Režim sa samozrejme upravil podľa toho kedy dieťa spí alebo potrebuje jesť a celý deň vymýšľam blbosti, aby som to malé čudo rozosmiala. Ale nerozprávam len o deťoch a nestanem sa súčasťou mamičkovskej mafie. Čo je mamičkovská mafia, a prečo sa jej vyhýbam, napíšem nabudúce.

PS: Zmenila som názor na deti. Sú super, keď sú vaše. Odporúčam nejaké si zaobstarať, ak nemáte. :-)

PS2: Hľadám online IT kurzy, kde stačí pozerať videá a netreba nič písať. Jednou rukou sa mi blbo píše. Netflix ma už prestal baviť, keď uspávam. Napíšte nám na Aj Ty v IT, ak máte dobré tipy.
IMG_6962

Zdieľaj na sociálnych sieťach:Share on Facebook112Tweet about this on TwitterShare on LinkedIn0
Žena v IT ide na materskú

Zuzana Šamaj

Študovala som na FIIT STU, dnes pracujem v Londýne ako Technical Solutions Engineer pre Criteo. Okrem práce sa venujem rozbiehaniu firmy s kamarátmi s detským dizajnovým nábytkom villo.design a rada propagujem štúdium informatiky medzi dievčatami. Vo voľnom čase behám alebo lietam na ultraľahkých lietadlách.

[fbcomments]